Články nášho blogu

Jachta je návyková. A pomáha biznisu.

Jachta je návyková. A pomáha biznisu.

ŠPORT l HOSPODÁRSKE NOVINY

ŠTVRTOK 19. MARCA 2015

Zuzana Ballaschová, majiteľka charterovej spoločnosti My Way, zakladateľka a riaditeľka Business regaty, v rozhovore pre HN:

Jachta a Slováci – suchozemský národ. Ako to vôbec ide dokopy? Hoci sa môže zdať, že Slováci a jachting nie sú pojmy, ktoré by mohli súvisieť, nie je to tak. Okruhový, teda jazerný jachting, má na Slovensku dlhú históriu. Napríklad v Senci, v Piešťanoch či na Šírave. Jachtári, ktorí prišli na more z týchto klubov, sú výnimočne technicky zdatní.

Avšak dnes jachta nie je o Šírave, skôr o mori.

Ešte za socializmu sa pár vyvoleným jachtárom podarilo zväčša na „self-made“ lodiach podniknúť zaujímavé námorné a oceánske plavby. Spomeňme aspoň plavbu okolo sveta v roku 1993, ktorú uskutočnili Jozef Varsányi a Paľo Macháček. Začiatok organizovaného, masového námorného jachtingu bol spojený s možnosťou prenajať si charterové lode. My sme s týmto biznisom začali v roku 1995 – ako prví na Slovensku.

Dnes je plavba na jachte a hranie golfu v našich končinách (a nielen v nich) určitým synonymom úspešného biznisu. No na druhej strane – pre mnohých typickým znakom snobizmu. Platí, že jachta je pre „horných 10-tisíc“?

V posledných rokoch by sa naozaj dalo hovoriť o jachtárskom boome. Súvisí to s expandujúcim charterovým priemyslom. Jachtárske kluby a novovzniknuté charterové spoločnosti začali „chrliť“ nových jachtárov či skôr hrdých majiteľov jachtárskych preukazov. Dostupnosť tohto druhu dovolenky je dnes cenovo porovnateľná s ubytovaním v priemernom hoteli. Prenájom jachty teda už rozhodne nie je nič nedostupné. Aspoň pokiaľ hovoríme o štandardnej charterovej ponuke. Iná káva sú luxusné jachty, často robené na mieru, exkluzívne zariadené. Prenájom takejto jachty na týždeň môže stáť sumu podobnú predajnej cene menšieho bytu. Vo všeobecnosti však platí, že jachting je dnes skôr otázka životného štýlu ako cenovej dostupnosti.

A naozaj platí, že na jachte sa darí biznisu? Uzatvárajú sa tam „veľké obchody“?

Keď sa odstrihnete od brehu, atmosféra sa uvoľní, komunikácia je neformálna, začne sa tímová spolupráca... Len ťažko si možno predstaviť, že vám niekto povie: „Podali by ste mi, prosím, to lano?“ V tejto pohodovej atmosfére nie je ťažké nadviazať priateľstvá, získať nové osobné kontakty. A keď na to príde, urobiť aj „big deal“.

Kto je vlastne dnes cieľovou skupinou pre pobyt na jachte, resp. firemnú regatu?

Pomerne často organizujeme na jachtách firemné akcie. Firmy si pozývajú obchodných partnerov, klientov, zamestnancov.

Okolo jachtingu sa váš pracovný aj súkromný život točí už roky. Zmenili sa za ten čas Slováci, ktorí sa tomuto športu venujú?

Moju prvú plavbu som absolvovala pred 20 rokmi. Jachting je spôsob života, natrvalo poznačí váš život, nedá sa prestať. Pocit slobody a prepojenia s obrovskou silou vody a vetra je neopísateľný, ľahko sa stanete „závislý“. Je to kráľovský šport, šport džentlmenov, ľudí rešpektujúcich more. Naozajstný námorník nikdy neprestane mať rešpekt pred silou a nepredvídateľnosťou mora. Dobrý jachtár si je vedomý, že nikdy nevie dosť a nemá dosť skúseností, vždy je čo sa učiť, od koho sa učiť. Dnes je však tento „druh“ jachtára, bohužiaľ, pomerne zriedkavý.

Aký teda je? Skúste typického slovenského účastníka regaty porovnať napríklad s inými národmi.

Často sa plavím s neslovenskými posádkami, stretávam sa s medzinárodnou komunitou, jachtársku akadémiu som absolvovala v Chorvátsku, plavila som sa s nórskym aj škótskym kapitánom. Bola som na na rakúskych jachtárskych podujatiach. Prímorské národy, rovnako ako Rakúšania s dlhou tradíciou námorného jachtingu, majú sailing v krvi. Rešpekt k moru aj k účastníkom je samozrejmosťou. Pravdou je, že realita slovenských posádok je občas taká, že niekedy je priveľa alkoholu. Riziko, ktoré podstupujú, ak neodhadnú včas a správne situáciu, je obrovské. More vie byť zradné.

Mimochodom, čo ženy a lode?

Lode majú mená žien, vraj to nosí šťastie. Ja, hoci som hrdou vlastníčkou jachtárskych licencií a mám prax s excelentnými jachtármi, s radosťou sa držím funkcie co-skippera, kapitánovej pravej ruky. Asi ma feministické kluby nepochvália, ale mne do úlohy kapitána sedí chlap. Riadenie jachty vyžaduje fyzickú silu a mužský, technický prístup myslenia, rozvahu za každých okolností. Keď sa pridá ženská intuícia skúsenej členky posádky, tím je dokonalý. Ale treba povedať, že je veľa skvelých kapitánok. Majú môj rešpekt.

Rozhovor pre HN s Frantiskom Kvardom, zástupcom šéfredaktora //